3.7.-16.7.2015

Po Nórsku sme pokukovali už dlho. Odrádzala nás vzdialenosť, ktorú treba prejsť, kým sa tam človek dostane. A hlavne, vždy sme mali pocit, že keď je už človek v Nórsku, musí ísť až na Nordkapp. Nemusí. Nórsko je úžasné, aj keď si vyberiete len jeho časť, tú juhozápadnú.

Plán cesty vznikal pomerne dlho. Zvažovali sme, pokiaľ sa stihneme v rámci 2 týždňovej dovolenky dostať, tak, aby to nebolo len o sedení v aute a kochaní sa za jazdy. Nakoniec sme ako najvzdialenejší bod vybrali Atlantic Ocean Road. Ale človek mieni....

Dánsko

Ribe

Prvý deň sa potrebujeme dostať čím ďalej, z Modry vyrážame už ráno o 4:15, prvú noc sme naplánovali v najstaršom dánskom meste Ribe. Chatku v kempe sme si zarezervovali, takže čas nás netlačí, ale cesta dobre ubieha a o piatej poobede sme na mieste. Ubytujeme sa a autom sa odvezieme do mestečka. Parkovanie je na rovnakom princípe ako v Holandsku, už sme starí harcovníci, nastavíme hodiny na čas príchodu a máme 3 hodiny času sa túlať po meste. Ribe bolo založené v 8. storočí a pýši sa svojou románskou katedrálou, najstaršou v celej Škandinávii, krásnym historickým centrom a uličkami plnými malých, často krivých ale vkusných domčekov. Ak pôjdete okolo, určite sem zájdite, stojí to za to.

Ráno sa nám nechce z mesta odísť, ideme ešte raz do centra, na kávu. V prístave pri rieke sa niečo deje, miestny jarmok, vikingovia na starých lodiach sa túlajú prístavom, v stánkoch sa predávajú miestne špeciality. Ľudí pribúda, začína byť aj horúco, tesne pred obedom sa zbalíme a pokračujeme v ceste. V turistickom stredisku nám poradili, kam ísť na pláž. 

Ostrov Romo

Takú pláž sme ešte nezažili. Mostom prejdeme na ostrov Romo. Už z diaľky vidíme, že hlavnou zábavou na pláži je púšťanie šarkanov. Fúka teplý vetrík, pláž je široká, piesočnatá a čo je najlepšie, dá sa ísť autom, kde len chcete, až úplne ku vode. Frčíme po piesku a hľadáme si  miestečko pre seba. Odparkujeme blízko pri vode, vybalíme kempingový stôl, stoličky aj našu poľnú kuchyňu. Na obed budú slovenské cestoviny a párky s fazuľou z konzervy. A k tomu pohár vína. Kým sa cestoviny varia, s Marianou sa kúpeme, zvyšku tímu sa voda zdá studená a počasie nie až také horúce, my sa však vyvaľujeme vo vode, akoby sme boli v Taliansku na pláži. Tu je Severné more plytké a teda aj pomerne teplé. V porovnaní s Talianskom táto pláž vyhráva na celej čiare, všade naokolo sú roztrúsené autá, každý si pri aute robí piknik. Odrazu postrehneme, že voda je voľako bližšie k autu! Nastal príliv a voda rýchlo stúpa. Bleskurýchlo balíme kemp a presúvame sa ďalej od vody. Vidíme, že za chvíľu aj toto miesto zaleje more, preto napokon zbalíme všetko, veď aj tak je už čas ísť, dnes potrebujeme dôjsť do mesta Aarhus , kde máme v kempe zarezervovanú chatku na druhú noc.

Ejer Bavnehoj/Mollehoj

Neprejdeme však krížom Dánskom bez toho, aby sme sa postavili na najvyšší bod Dánska! Najvyšším bodom je Mollehoj so svojou nadmorskou výškou 170,86 mnm. O prvenstvo dlho zvádzali boj 2 iné body- Ejer Bavnehoj a Yding Skovhoj, zvíťazil tretí - Mollehoj. Keďže ho však od Ejer Bavnehoja delí len 200 metrov trávnatého svahu a keďže Mollehoj je len bod na súkromnom poli s nadmorskou výškou 170,35, Dánsko sa rozhodlo tieto 2 body v súlade s medzinárodnými pravidlami definovať ako jeden vrchol. Na Ejer Bavnehoj stojí 13 metrov vysoká veža, na ktorú sa môžete vyviezť dokonca aj víťahom. My sme vyšli po schodoch, aby sa výstup aspoň trochu podobal na zdolávanie vrcholu :-). Výhľad zhora je krásny , zelené Dánsko máme odtiaľto ako na dlani.

Aarhus

Aarhus je druhé najväčšie mesto Dánska, v jeho centre sa nachádza skanzem Den Gamble By, tam zamierime najskôr. Je to krásne staré mestečko, domčeky a obchodíky sú už pozatvárané, vstup do areálu je o tomto čase zdarma, už je tu len pár ľudí a túlanie sa uličkami má svoje čaro. Prejdeme skanzemom a zamierme do historického centra. Už je večer, sme unavení, po krátkej prechádzke sa vraciame späť do kempu s rovnakým menom Aarhus.

Na druhý deň sa odvezieme do mesta znovu. Chceme nazrieť v skanzeme aj do domčekov a obchodíkov. Pred skanzemom natrafíme na botanickú záhradu, umiestnenú v zaujímavej sklenenej budove, neodoláme a vojdeme. Vstup je zdarma a návšteva sa oplatí. Je to krásne zariadená záhrada s tematickými miestnosťami, najviac sa nám páčili lekná, ktorých priemer bol meter a uniesli by malé dieťa. V Den Gamble By sa už za vstup platí a je tu aj oveľa viac ľudí. Skaznem je dosť veľký, nazrieť do každého domčeka by zabralo celý deň, preto si vyberáme len niektoré. Potom je už čas na obed a odchod do Hirtshalls na trajekt do Nórska. Obed si dávame na pláži a aby sme ho riadne zavŕšili, v aute si otvárame fľašu vína a s Marianou si pripíjame na pekné Dánsko.

Nórsko   

Do Nórska vstupujeme o 19:30 po vyše 2 hodinovej plavbe- stále je svetlo, preto sa rozhodneme ešte chvíľu potiahnuť. Po 2 hodinách jazdy je načase pohľadať kemp. Asi iba v Nórsku je možné večer o 10:00 nájsť v plnej sezóne luxusnú chatku pri jazere a voľnú, my sme takú našli v Odden campingu. 

V noci prší a ráno tiež, pokračujeme v ceste, ktorá vedie zasneženou krajinou, miestami sú na okraji cesty metrové mantinely. Plán bol ísť na túru na Kjerag, čo je často fotený balvan zaseknutý v skalnej trhline vysoko nad Lysefjordom. Táto túra je náročnejšia, vedie po skalách, ktoré sú šmykľavé a je aj dosť dlhá. A stále prší. Volíme radšej Kazateľnicu, ktorá sa nachádza tiež nad Lysefjordom, ale z opačnej strany a výstup na ňu je kratší a menej náročný.

Preikestolen

Trasa je dlhá 3,8 km s prevýšením 380 metrov, celý čas mrholí. Že vraj z Preikestolenu je nádherný výhľad na celý fjord, veríme tomu, aj keď my nevidíme nič. Atmosféra je na Kazateľnici tajomná, je tu len pár ľudí, fotíme sa na okraji temnej priepasti , nakúkame cez okraj , všade iba sivota. Po chvíli sa poberieme dolu. Cestou stretávame až dva krát záchranárov, na nosítkach majú turistov, ktorí zrejme v nesprávnej obuvi v daždi nezvládli výstup. Veru kadečo sme videli na nohách niektorých turistov. 

O šiestej večer pokračujeme v ceste smerom na Bergen. Prejdeme 2 tunelmi pod morom, odvezieme sa dvomi trajektami, už je skoro 9 hodín večer a my stále nemáme kemp. Nakoniec sme našli kemp s voľnou chatkou v dedinke Slattevik, prvé miesto, kde sa nedá platiť kartou, ale zoberú nám aj eurá. V chatke je aj krb, zakúrime v ňom a sušíme si mokré šaty, baby neskôr vyhlásili toto ubytovanie za najlepšie v Nórsku. 

Bergen

Cesta do Bergenu vedie cez 2 tunely pod vodou, dlhší má 8 kilometrov, 1 most a 1 trajekt. Ubytujeme sa v dvoch chatkách v Grimen campingu  a po obede v kampe sa vyberieme do Bergenu. Ako prvé nás láka hanzové nábrežie Bryggen, staré mesto s typickými drevenými domčekmi. Potom nasleduje rybí trh, dávame si kávičku v prístave, aby sme mohli pozorovať čulý prístavný ruch. Bergen je oprávnene považovaný za najkrajšie nórske mesto, aj keď konkurencia tu nie je veľká. Nachádza sa medzi skupinou vrchov známych ako 7 vrchov. Na jeden z nich Floyen sa na druhý deň vyvezieme lanovkou. Z vrchu je nádherný výhľad na celý Bergen a 7 vrchov, máme šťastie, že neprší, pretože v Bergene je 213 dní do roka daždivých, nám však krásne svieti slnko. 

Naeroyfjord, Gudvagen

Po obede sa presúvame do Gudvagenu, kde máme zarezervovanú chatku, cez množstvo tunelov, už ich prestávame počítať. Peťove jastrabie oči po ceste zahliadli Outlet Dale of Norway. Stojíme a nakupujeme si za outletové ceny vlnené čiapky. Doniesť si z letnej dovolenky ako suvenír vlnenú čiapku, to je také nórske ! Kemp v Gudvagene sa nachádza v najužšom nórskom fjorde Naeroyfjorde, je obklopený vysokými skalnými stenami, z ktorých stekajú mohutné vodopády. Myslím, že Lasica a Satinský museli bývať v tomto kempe, keď písali Dialógy:

" posiela ma Jozef "

" Jozef žije? "

" áno , v domčeku pod vodopádom. je tam strašne vlhko a vo dne v noci tam počuť hukot padajúcej vody" 

Flam

Ráno sa presúvame do Flámu, ktorý leží na brehu Aurlandsfjordu, na vláčik. Vlakom sa odvezieme z prístavu, čiže z úrovne mora do nadmorskej výšky 866 metrov na trase dlhej 20 km do dedinky Myrdal. Táto jazda vláčikom je považovaná za jednu z najkrajších na svete a oprávnene. Vlak má medzizastávku pri vodopáde Kjosfossen, vystúpime a s ostatnými cestujúcimi sa ideme pozrieť na vodopád. Za 5 minút sme mokrí ako myši, vodopád je mohutný a dopadajúca voda strieka všade. Odrazu sa na plošine vedľa vodopádu zjaví víla, zaznie hudba a vzduch sa naplní mystickými tónmi , víla tancuje do rytmu a celé to má veľké čaro. Po chvíli sa čarovný moment končí a my sa vraciame do vlaku, aby sme o chvíľu vystúpili v Myrdale. Tu si požičiavame bicykle, na ktorých sa vrátime do Flámu. Spočiatku je trať dosť adrenalínová, strmá a kľukatá, potom sa však zmierňuje a vedie údolím Flám, kde po celý čas vykrúcame krky naľavo aj napravo, aby sme videli všetky vodopády stekajúce strmými stenami obklopujúcimi údolie. Nádhera.

Laerdalstunnelen

Vo Fláme vraciame bicykle a uvažujeme , kde si spravíme piknik. Najprv nás však čaká prejazd najdlhším cestným tunelom sveta- Laerdalstunnelen, dlhým 24,5 km. Jeho výstavba trvala 5 rokov a stála 1 miliardu nórskych korún. Miestami je krásne vysvietený na modro, je tu dokonca aj miesto, kde sa dá zastaviť, vystúpiť z auta a odfotiť si to.

 Z tunela sa vynoríme v meste Laerdalsoyen, tu budeme piknikovať. Nazrieme do starého mesta, krásne staré domčeky a na brehu jazera si robíme piknik- typický slovenský- klobáska, slaninka, cibuľka, len chlieb je nórsky. 

Po pikniku pokračujeme do mestečka Loen. Kemp nájdeme ľahko, nemajú však búdku pre šiestich, len pre piatich. Žiaden problém, niekto ( rozumej Peťo ) bude spať na zemi na karimatke. Je chladno, preto večer trávime v chatke a cez okienko pozeráme, ako nórske deti ešte aj o polnoci hrajú vonku futbal v krátkych nohaviciach a tielkach. 

Via ferrata Loen

V Nórsku je ferrát málo, podarilo sa nám vygúgliť len dve. Loen sme si vybrali , lebo je po ceste a jej súčasťou je najdlší ferratový most v Európe. Ferrata vedie na vrch Hoven, prevýšenie na ferrate je 1000 metrov. Na ferratu pred nami nastúpilo 61 začiatočníkov s 5 vodcami, s čím sme teda nerátali. Preto veľa čakáme a celá ferrata nám namiesto 6 hodín trvá 8,5 hodiny. Je pomerne fyzicky náročná a dlhá. Najdlhší ferratový most spája štíty rozoklané hlbokým údolím, prechádzame po ňom po jednom, v strede sa pod nohami aj poriadne hojdá. Hĺbka pod nami je obrovská , ale tento  most je nič oproti lanu natiahnutému o niečo ďalej nad ďalšou roklinou. Jedno lano pod nohami a dve na držanie sa vo výške pliec a pri prechode sa hojdá s vami celý svet. Všetci sme za chvíľu na druhej strane a už len posledné lezecké metre a sme na Mt. Hoven. Úžasný pohľad na krajinu pod nam nám ukáže, kde prespíme dnes. Z vrchu vidíme jazero Lovatnet, za ním ľadovec Kjendalsbreen. Takže keď zlezieme z vrchu, zamierime k jazeru Lovatnet. V kempe Sande camping majú pre nás 2 chatky priamo na brehu jazera. Večerná grilovačka v kempe zavŕšila krásny a náročný deň.

Geiranger 

Ráno po zbalení kempu ideme k ľadovcu Kjendalsbreen. Nejdeme k nemu úplne blízko, len sa pokocháme pohľadom a už opäť sedíme v aute, smer Geiranger. Geirangerfjord je asi najznámejší nórsky fjord, určite najnavštevovanejší vďaka vodopádom, ktoré do neho padajú. Je dlhý 15 km a od roku 2005 je súčasťou UNESCO. Cesta do Geirangeru vedie cez Dalsnibba, kde je jazero ešte skoro celé zamrznuté. Snehový mantinel pri ceste je dvakrát taký vysoký ako my.

Aby sme videli vodopády vo fjorde, musíme sa previezť loďou. V celom Nórsku sme nevideli toľko ľudí pokope ako je tu, lísky na 14:30 už nie sú, kupujeme ich na 17:00  a dovtedy si robíme piknik na brehu fjordu. Na lodi riadne fúka, na palube vydržíme len krátko, väčšinu výkladu sprievodcu si vypočujeme vo vnútri. Sprievodca nám porozpráva o vodopádoch Nevestin závoj, Nápadník, Sedem sestrier aj o farme, ktorú vidíme vysoko nad fjordom. Kedysi tam žili rodiny, ktoré aj celý rok nezišli dole medzi ľudí. Nečudo, že mali 10 a viac detí. 

Orlia a Trolia cesta

Nad Geirangerfjordom sa kľukatí Orlia cesta, ktorou sa dostaneme na cestu vedúcu k Trollstigen. Trollstigen, Trolia cesta, je asi najfotografovanejšie miesto v Nórsku. Z parkoviska na vrchu hľadíme na serpentíny, ktorými neskôr schádzame dole do hlbokého údolia. Keďže je už večer, sme tu skoro sami, pomaly schádzame cestou dole a obdivujeme vodopád padajúci vedľa cesty. Už je večer, načase sa niekde zložiť na noc. Na konci Trollstigen je kemp s rovnakým názvom, recepciu už zatvárajú, ale ešte stihneme dostať chatku aj s 2 španielmi v jednej izbe. Už sme rozhodnutí, že severnejšie už nepôjdeme, máme časový sklz, vďaka nórskym cestám nám všetky presuny trvajú dlhšie. Takže namiesto k Atlantic ocean road to zajtra zvrtneme smerom na juhovýchod do Lomu.

Ráno zbadáme pri kempe cestné značky Pozor trol! a cestou do Lomu konečne prvýkrát aj značky Pozor los! Na tej značke vyzerá los trochu ako priblblý jeleň, ktorého otec spal so svojou sestrou. Cestou do Lomu vidíme aj Troliu stenu, mohutný skalný masív, kde sa lezie. 

Lom

Lom sme zaradili do plánu cesty, pretože je východiskom na výstup na najvyšší vrch Nórska Galdhopigen. Výstup začína pri Juvashytte, za cestu ku chate sa platí, je to prázdna vysokohorská cesta, čím vyššie ideme, tým viac snehu je naokolo. Horšie je, že prší. Pri chate je taká hmla, že nevidíme, ktorým smerom by sme sa mali vybrať. Očividne na Galdhopigen dnes nejde nikto. Váhame, či ísť alebo neísť. Nakoniec za nás rozhodne GPS. Niečo sa s ním stalo a stiahnutá trasa výstupu na Galhopigen zmizla. Bez nej by to bolo o život. Rozhodnuté, dnes z toho nič nebude a to znamená, že do Nórska sa ešte musíme vrátiť. Vraciame sa autom do Lomu, do chatky na brehu rieky, ktorú sme si prenajali. Toto je najkrajšia chata v kempe, kde sme zatiaľ bývali, izby sú na prízemí a obývačka s kuchyňou na poschodí. Cez presklenú stenu máme stĺpový kostol v Lome - Lom Stavkyrke ako na dlani a tiež máme krásny pohľad na ľadovcovú rieku, tečúcu cez Lom. 

Lillehammer

V Lillehammeri sa v roku 1994 konali zimné olympijské a paraolympijské hry. Toto mesto býva často zaradené v itinerároch cestovných kancelárií, podľa nás zbytočne. Nič zaujímavé tu nie je, vyviezli sme sa autom ku skokanským mostíkom, odkiaľ je pekný pohľad, ale takých je v Nórsku na každom kroku plno. Prešli sme mestom, je to pár obchodov a reštaurácií , ale drahých, tomuto sa hovorí zašlá sláva. Keby sme plánovali Nórsko ešte raz, určite by sme Lillehammer vynechali a radšej ostali o deň dlhšie v Lome. čo keby sa počasie umúdrilo!

Preto z Lillehammeru vyrážame hneď ráno na cestu cez Švédsko naspäť do Dánska. Čaká nás 815 km, pár zastáviek si však urobíme. Prvá je v poslednom nórskom mestečku Fredrikstade, je to staré opevnené mesto s uličkami plnými malých umeleckých obchodov a galérií. Druhá je v švédskom mestečku Varberg, kde si na pláži dávame kávu. A potom už len preplnenou diaľnicou do Kodane.

Kodaň

Do Kodane sa dostávame po Oresundskom moste zo švédskeho Malmö. Vďaka tomuto mostu trvá cesta 35 minút, celá dĺžka prejazdu cez prieliv je 16 km. Najprv prejdeme cez most dlhý 7845 metrov na umelý 4 km dlhý polostrov Peberholm, z neho tunelom Drogden dlhým 4050 metrov 10 metrov pod hladinou mora na dánsku stranu na ďalší umelý polostrov . Most je dvojpodlažný, na vrchu je cesta a v dolnej časti premávajú vlaky a je zážitok po ňom prejsť , aj keď to nestojí málo. V Kodani sme sa ubytovali v hosteli Danhostel v 2 posteľových izbách s vlastnými kúpelňami. Je tu aj spoločná kuchynka, kde si uvaríme večeru a potom sa poberieme spať. Na druhý deň nás čaká ťažká mestská turistika.

Ráno sa metrom odvezieme do centra Kodane. Prvú zaujímavosť vidíme kostol Nášho Spasiteľa. Po 400 schodoch vyjdeme na 90 metrov vysokú vežu s výhľadom na celú Kodaň. Neďaleko kostola je vstup do Christianie, slobodného mesta.

Christiania sa vyhlásila za samostatné autonómne mesto, bývanie sa tu nedá kúpiť, ľudia sa oň môžu uchádzať a môže, ale nemusí im byť pridelené. Má svoje vlastné zákony, ktoré zakazujú kradnutie, násilie, držanie zbarní, aj nožov, neprestrelné vesty a tvrdé drogy. Obyvatelia sú zástancami legalizácie marihuany a do roku 2004 tam bol obchod s marihuanou tolerovaný, my však máme pocit, že stále je. Vo vzduchu marihuanu cítiť, v stánkoch ju vidieť aj predávať. Páči sa nám heslo Christianie: Have fun, don´t run, no photos! ( zabavte sa, neutekajte, nefoťte! ). Rešpektujeme zákaz fotenia v tej časti Christianie, kde sú tabule a obídeme sa len s chodením s naširoko otvorenými očami. Nečudo, že Christiania je jedna z najväčších atrakcií Kodane, takéto niečo nikde inde na svete niet.

Je čas na kodaňskú klasiku- Malú morskú pannu, ktorá je, presne tak, ako sa píše všade, maličká, ale krásna. Je okolo nej plno ľudí, ale podarí sa nám uloviť aj pár fotiek osamotenej panny. Ďalšia atrakcia je starý  prístav Nyhavn s typickými farebnými drevenými domčekmi zo 17. storočia. Prešli sme aj celou obchodnou ulicou Stroget k parku Tivoli, dnu však už nejdeme. Putovanie mestom nás riadne zmorilo, ešte si pozrieme predpoveď počasia Kodaňskej rosničky a metrom sa vrátime späť do hostela. 

Posledný deň je už len o presune na Slovensko, ale v rámci hesla: všetky cesty vedú do Lovosíc, sa zastavíme v Lovosiciach a dáme si tam obed, kde sa samozrejme nedá platiť kartou.